unspoken words
31. january 2011 at 0:26 | Unhappy Soul
Keď si zamilovaný, nemožeš spať, pretože realita je lepšia ako tvoj sen.
Ale, keď si v hlbokej platonickej láske, chcel by si spať stále, pretože jedine miesto kde možeš byť s ním je tvoj SEN! A ten sen sa realite (možno) nikdy nevyrovná.
...as we grew older together, as we continue to change with age there is one thing that will never change... i will always keep falling in love with you. <3
And.. i am dead. <3
12. november 2010 at 18:00 | Unhappy Soul
Príde mozgová bunka do mužskej hlavy o obzerá sa. Je tam pusto a prázdno,
tma, nikde nič. Tak volá: Haló, je tu niekto? Čaká a nič sa nedeje.
Znovu volá: Haló, je tu niekto? Po dlhšej dobe sa objaví ďalšia
mozgová bunka a hovorí: Čo tu reveš? Ty nevieš, že sme všetci dolu?
Je mi z nich totálne odporne.
Všetci (???) sú rovnaké, nadržané hovädá. Emm pardón, stroje z programom "hovädá".
Dostali to grátis k balíku. Niekto ich mal "tááák veľmi rád." Alebo žeby "mal niekto veľmi rad nás"? že nám TOTO spravili?:D
Stačí im jeden jediný pohľad na pekne dievča a idu sa z toho doslova posrať.
Hneď ju vidia akoby ju "prášili" ako ich "fajčite".... (vykastrovať, vykastrovať vykastrovať!!...jak psov)
Tá ich povrchnosť.
My chceme niečo viac, hľadáme niečo hlbšie ako oni. Chceme proste niekoho skutočne ľúbiť, obímať, mať v niekom oporu etc.... To všetko ostatné je pre nás vedľajšie.
Ale onííííííí.. LEN by to jebalo. Myslíte že mu robí problém, že vás nepozná? Že o vás nič nevie? Prečo by malo? Veď ste len "niečo" čo uspokojí jeho prijebané túžby.
Akáá škodáááá, že mi keď na nich pozrieme "netečieme" z ich"úúúžasnosti", z tej prdelky, z tých svalov... Há Há Há. ( Bill je výnimka xD)
10. november 2010 at 22:55 | Unhappy Soul
Ja už proste neverím, že môj život za niečo stojí. že za niečo stojím ja
Chce sa mi plakať, tak veľmi.
Všetko je to jeden veľký omyl..
Všetko je tak strašne zle. A nedokážem v tej hmle vidieť nič, nedokážem veriť, že je tu akási záchrana, akási špagátok, ktorý ma bude ešte akú takú dobu držať nad vodou.. pretrhol sa
Keď si proste uvedomíte, že nikomu za nič nestojíte. Celý váš život, su len same prešlapy, chybné kroky, a vy už nemáte sil, najst novu cestu, začať šlapať novú. Pretože je to až TAK v piči.
Všade len samé obdviňovania, keď nerobíte to čo od vás očakávaju iny, to čo oni považujú za spravne. A ani preto, nedokážete robiť, to čo by ste skutočne chceli. Nedokážete sa postaviť a povedať "Sklapni, chod mi z cesty, nechaj ma ist cestou ktorou chcem ist ja".... lebo tym že neveria oni, a neustale omielaju len to najhoršie, ten všetok jed sa do vas vpije a už neverite ani vy, lebo neviete si predctavit.. "Ako?" "Ako to potom bude?" objavia s pochybnosti... a nedokážete to. proste už nemám sil na nič.... :(
Dnes som mala tak obrovsku túžbu... rozprestrieť krídla a uletieť... preč z tohoto chaosu, omylu, prekliatia.........
Keby tu bola blizko aspoň jedna jediná dušička... ale nieje nikto. Ubíja to, keď si to pripustite.
áno je, ale načo nam je?..
8. november 2010 at 14:15 | Unhappy Soul
Dookola sa opakujúca časť seriálu. Ten istý problém. Ty istý ľudia. VŠETKO nezáživné, stereotypné, ubíjajúce.
Vyslobodenie?
Skutočne sa v tomto priestore, uplne šedom zahmlenom, nedokážem prejaviť, dupnúť si a vykričať každému, čo mi berie energiu a čo by ma šťastnou urobilo.
Lenže pre madr by to bolo len "citové vidieranie"(vo všetkom). Ďakujem za podporu matka:) Ostala si zaseknutá v roku medzi 1960-1992, ďalej nevidíš.
Všetko tu ma brzdí.
i HOPE...
btw. Gratulujem našim miláčikom k včerajšej opravnenej výhre. I♥U
4. october 2010 at 22:55 | Unhappy Soul
Hneď ako som to zazrela, pustili sa mi vodopád z oči. Síce mi ten človek nebol blízki ale bol velmi velmi blizky človeku ktoreho mám neskutočne rada, ktoreho som si veľmi obľúbila.
Áno BOL!....
blo to proste neopisateľne najhnusnejši pocit.... každú chvíľku som sa rozplakala nanovo...
Je mi to tak strašne moc ľuto... aj teraz sa asi každú chvíľku rozplačem..
Nemôžem zato že som nesmierne citlivý človek.. až takto....
Strašne silno moc by som chcela byť túto chvílku s ním, aspoň na malu chvíľku a objať ho.
Viem, má par tuctov ľudi, ktorý ho maju nesmierne radi, ktorý ho poznajú oveľa viac ako ja a ktorý su tu pre neho.. a ktorý mu viac pomôžu ako ja...
Ale som tu pre neho aj ja... viem že to vie.... Priala by som si mať k nemu bližšie, byť jedna z tých, ktora by mu v tomto období mohla pomocť a byť mu oporou kedykoľvek by si zažiadal...
A tak som nad tým dnes rozmýšlala že "Určite sa s toho dostane" a.... :(
On to všetko zvládne... verim tomu, pretože je to nesmierne silný človek s obrovským duchom, obrovksým užasným srdiečkom... a preto ma dosatok sily aj pre seba.. čas bolesť odplaví... a ostanu už len nádherne spomienky na niekoho koho moc miloval.
Lúbim ťa a som tu s tebou a pre teba :-** budem s tebou aspoň myšlienkami....ak budeš chciet byt sam a byť oporou mamke... SOM TU! :-*
20. september 2010 at 18:18 | Unhappy Soul
Hello Aliens... (: Ozyvam sa vam z tohto prekrásneho raja, ktoré vidíte na obrázku. A užívam si život ako sa len dá z najkrajšim "mužom" planéty..
Okej, niesom tam.. ale v myšlienkach som...:)
V škole je to nič moc. Nemusím sem písať moju nechuť chodiť medzi tých tam to school. Každému to je známe..:) Prečo TU v tomto odpornom zapadákove, nemôže existovať homeschooling?
Okaj diskutovať o tom, by bolo márne.... sme proste ešte pár svetelných rokov pozadu..:)
Ako niežeby v škole bolo hrozne, mám tam kľud... len je to tam ako taká malá klietka! Brr...
Musím si ešte prepísať poznámky so SJL + sa aj naučiť, určite bude ten strygôň vyvolávať pekne po poradí a ja som hneď prvá... Pozrieť si čo si oblečiem do school... + som si chcela ešte niečo skúsiť pošiť... ale obávam sa že na to posledné, neostane čas... no veď, aj zajtra je deň..:)
Ale zajtra tých 8. hodín...!!! a keď prídem domov pred 16tou, tak načo mi ešte ostane čas?
Nechápem tych debilov, držať nás tam CELY DEN..a potom od nas chcu ešte aby sme podávali perfektné výkony.. na ďalši den, ale kde mame nato brať energiu, čas?.... a ešte chceme aj žiť, nie len sa stresovať pre školu a všetko sa stále toči len okolo nej.. okej.. idem ja už.. !!!:D
18. september 2010 at 16:10 | Unhappy Soul
Ja sem vážne nemám čo napísať....
no nič veď aj najväčši umelci maju občas krízu! =D ;)
a plus jedna spomienková <3
..it´s closer and closer and closeeeer... "believe" ♥
29. july 2010 at 23:53 | Unhappy Soul
Je zbytočne sa ti ospravedlňovať, že možem byť len sebou...
Je hlúpe nenávidieť seba zato, že ma niekto iný nemá rad...:/
Nenávidim teba preto, že si sa ma opovážil dotknúť, pobozkať aj keď si dávno vedel že to somnou nechceš ťahať ďalej!
Nenávidim ťa lebo si skurvený zbabelec!
Nenávidim ľudí, ktorý nevedia povedať veci narovinu...!!
Nikdy nikomu nedovolím sa ma ani len dotknúť keď niečo somnou nebude myslieť vážne! :( Už sa nedá veriť ani pojebaným činom, pretože aj nimi človek klame!! Nechápem vás!
Vôbec ani nevie čo spôsobil, idiot! Nech ide do piče!
.........
Nevidím zmysel....
Stále sa snažim ísť ďalej.. povzniesť sa nad všetkym, kašlať nato, ale načo?! Čo mám s toho? Stále to iste! Stále sa s rovnakej pičoviny milion krát hrabať znova... pojebaný ľudia!
Ah jaj... znova dodrbane "ego"... Znova si navravať ako mi je jedno že niesom pekna, že vyzerám ako pixa....
Vôbec neverim tomu, že bez problémov pôjdem do školy, medzi tolko vydrbaných ľudíí.... Ja viem že tam nevydržiim.... :( Bože... :/
Kiež by bolo všetko ináč....
Toľko podrbaných myšlienok, ktoré mi nejdu von! :/ Vydržím nevydržim?:(
Oh.......
:(
7. may 2010 at 0:37 | Unhappy Soul
Počúvam NOISE a v mojej mysli je to stále také živé, akoby to bolo len včera. Aj keď to bola nemecká verzia... Všetko je to tak živé, tie pocity, všetko. Ah ako strasne moc by som to chcela vrátiŤ, zažiť to znova, byť tam...
Nedá sa opísať čo vo mne táto pesníčka vyvoláva. Je to tým že tá pesnička je začiatok.Všetko som to tak strašne prežívala..Ach všetky tie pocity, je to neuveritelne, ako niektoré pesnicky v nás možu zanechať tak silne emócie. Teda vo mne....
Tak strašne by som si priala aby som to mohla vrátiť byť tam... a viac bojovať o svoje miesto, ktoré som si zaslúžila a nebyť vzadu.. :/
Pred pár dňami sa mi sníval sen... to čo som si tak priala.. Bola som v prvej rade..a Bill sa na mna pri nieakej pesnicke díval.Tak strasne dlho sa mi díval do oči... Lenže akurat v sne som to nieako neprezivala,neviem preco, v inych snoch kde je on priam hystericky placem, alebo mam tie najuzastnejsie pocity a po prebudeni ich este citim.. ale v tom.. nič...Neviem...
Ach stále mám pred očami začiatok.. Ten najúžastnejši začiatok... jediné chvíle, kedy som sa citila skutocne štastne, úžasne, tak ako este nikdy predtym.. Jedine par sekundove zazrenie jeho... vo mne vyvolalo to čo ešte nič.. vlastne on samotný vo mne vyvolal to čo ešte nikto nikdy.
Neviem si predctavit ako by som rozdychala, kebyže ho mám oveľa bližšie a vo výhľade celý koncert....
Tie pocity boli tak žive ešte po celý čas keď som šla v buse domov... Slzy mi len tak padali a ja som sa len dívala von oknom a nemohla som tomu uverit.. hlavne tomu že som ho nevidela.. že som nevidela nič..že som sa cítila že to načo som tak dlho čakala a prečo som žila.. sa nestalo... Akoby som tam nebola... aj ked som vedela ze som tam bola..ale bolo ovela silnejšie to..ten pocit že som nemohla mat to štastie a vidiet ho úplne...
Ked som ho zazrela na začiatku na par sekund.. okamžite som si pomyslela aky je vysoky.. veď proste som ho videla chvílku nažito jasné že je velký,lenže mne prisiel priam obrovský.. ked som ho este neskor videla bez okuliarov ked bol tušim v predu.. bol ovela krajsi ako na fotkach.. ovela viac mi pripadal ako niekto s inej planéty... Ach.. lenze tie kratulilinke sekundy... akoby neboli... preco to boli len sekundy?....
Možno niekto s hora vedel, žeby som to nezvládla.. lenže prečo ked som snívala a čakal len na to?:( všetko bolo super.. lenže ja som zo všetkého bola fakt vedla..a jeden koncert skutočne nestačil... Tak moc by som to chcela vratit..želám si aby som tam mohla byt aspon ešte na chvíločku,pri tom začiatku :( ....pri všetkom tom krásnom čo som prepásla, nevidela... :(
Ach... prečo.. ako je možne že po nom tak túžim.. že ho tak milujem?... že vo mne vyvolava tie najsilnejšie pocity?.. Prečo práve on? Prečo ten ktory mi nikdy nebude bližšie ako na koncerte v Prahe? :( Prečo zasahuješ tolke srdcia? Prečo mi chýbaš? Prečo nemôžem byť aspon na chvíľku pri tebe?.. samé Prečo.viem že ešte nieje koniec..ved ešte sa hocičo može stať a možno mu raz budem bližšie... ako ostatné..... Lenže všetko sa može zmenit aj inak..čo ked už nikdy žiadne nabuduce nebude? :(
Tak moc mi chýba ten starý Bill...
Prečo sa slávou, musia menit aj ludia?.. Výzorom, štýlovo, po hudobnej stránke...
Nie, nieje to vekom, vek v tom nehra rolu... Stále bymohol byť tak roztomilý.. lenže teraz mi príde už..... len akoby automatický... ja neviem.... Všetko tam v jeho svete, ho zmenilo.. len on si to možno ešte neuvedomuje..tak ako my..alebo len ja?.. proste nemožem si pomoct ked sa divam na stare a tie terajšie fotky.. tie stare vomne vyvolavaju tak krasne pocity.. a tie nove.jasne stále je krásny všetko..lenže.... neviem to vysvetlit..jednoducho...akoby to už nebol on..... :/
U.S.D483
