December 2013

MOTHERS Alebo keď vám rodičia kazia život.

28. december 2013 at 9:39 | Dan/Dew |  unspoken words
Najhoršiu vec, ktoru kedy matka može robiť je komandovať svoje decko.

Urob toto, urob tamto, nechod tam, nechod s tým, nemaj najlepšie svoj vlastný život a priateľov!!!
Ak to neurobiš, si
-štetka,
-nevďačné decko,
-budeš mať najhoršieho chlapa na svete,
-hrozne si sklamala
blablabla....(doplniť podľa svojich predstav)

Čo to z tymi rodičmi je, prosím pekne?
Veď sme rovnako samostatne osobnosti ako ony, aj mi si potrebujee zariadiť život podľa svojho cítenia niekedy, robi´t veci ktoré chceme a tak si vytvárať buducnost. Nie sme neschopne deti, čo músia žiť život podľa zaužívaných príkladov rodičov.
Každý človek, ma život inak prežit, neexistuju dvaja ľudia, ktorý kračaju po rovnakej ceste.
Ale rodičia to nevedia pochopiť.
Tak velmi chcu pre deti to najlepšie (podla seba) žeby im najradšej nedovolili ani samostatne dýchat. A keď sa vzdate všetkého a ste ako také stroje, tiež je zle, lebo život vám uniká medzi prsty, celý elán, veselosť, ktorú ste mohli mať, ste stratili, pretože ste sa všetkého museli vzdávať...pre pokoj.

Nečudujem sa, že niektoré deti, nemajú k svojim mamám citové puto.
Keď nevzniklo v detstve, a v puberte. Ak v detstve nebola dobrou matkou a vo vašej dospelosti sa nestala vašou kamaratkou, aby vás potporovala vo vývoji a uľahčila vám cestu už bez tak v strašne skurvene ťažkom svete, neskoršie pokusy o zblíženie, su už nemožné.

Čo može dieťa urobiť? Bojovať, bojovať a bojovať.
Nevzdať sa svojich vlastných práv, nevzávať sa svojej vlastnej vytúženej cesty, nedovoliť aby krik druhych prehlušiť naš cit.
.....Veď od Boha mame slobovnú voľu, prečo by nám ju mali kaziť rodičia? Keď Boh, do našho rozhodovania nezasahuje.

And.. BE HAPPY.
sambady lav ja.

Očami lásky..

19. december 2013 at 21:43 | Dan/Dew |  voice heart´s
Prečo nám láska na oči dá nieakú clonu a vidime človeka úplne inak..
Inak, ako ked k nemu necítime ten vrúcny cit.
Ako je možné vidiet cloveka inak?
Je možne vidiet všetkych ludi takto, koli laske?
Je možne citit tu lasku ku kazdemu a vididet tak kazdeho jedneho cloveka, nie len toho jedneho špeciálneho..?
Nezasluzi si kazdy aby sme ho videli očami lásky? Nie obycajnymi nezaujatimy ocami.
Kazdy si zasluzi aby sme ho videli, takého aky skutocne je, myslim si ze jedine laska nam nasadzuje prave meritko,
prave okuliare a my dokazeme vidiet cloveka takého uzasneho aky skutocne je.
Bez nej to nevieme.
Bez lasky sa na svet nevieme pozerat tymi pravymi očami.
Ale ako tu lasku v sebe prebudit, aby sme sa takto mohli na všetko dívat neustále?
Nie len v jednu čast nasho zivota... Ale naplnit kazdu sekundu a kazdy pohlad tou laskou.
Bez lásky sme nic, bez lásky v nas je náš život, neúplny.

Viem, že sa každým ktokom stále bližšie približujem k tejto odpovedi, a raz toho budem schopná.
Neviiem ešte ako, ale tá skutočnost ku mne príde.

Raz to bude pre mna taka samozrejmost, ako ísť večer spať.
Bude to súčasť mňa, a ja si budem vraviet, že som musela byt velmi silna,
ked som dokazala tak dlho zit ten polomrtvy život.

A ja viem, že som bola.



Možno čoskoro budem vnímat všetko očami lasky, čoskoro ta laska vo mne jednoducho bude a objavi sa.. Ale myslim si, že aj tak bude tu vždy este jeden specialny clovek, ktorý moj zivot zasiahne inak, ku ktoremu cit bude o niečo iný. Lebo to bude moja súčast, druha čast, ktorá ma zdielat somnou život, Ten, s ktorým sme si sľubili že sa najdeme a že budeme spolu, Predsavzali sme si to inde ale ešte neprišiel čas, aby sa naše životy spojili.