May 2013

no time for blogging.

23. may 2013 at 18:24 | Unhappy Soul |  unspoken words
Ale, život, je úplne čarovný. Hlavne keď viete ako žiť a vďaka tomu, ide všetko podľa vašich prianí.

Makám v prácičke. Rozdávam úsmevy, dostávam komplimenty, napchávam sa indickými fajnotkami, smejem sa, teším sa z každého dňa, čakám kedy bude 08.06.2013 aby som mohla vyraziť k drahému a potom hurá Berlín, Svadba... huf. ♥
Keď v robote nemáte čas sa najesť. Užívanie si trocha muziky a stretnutie with Bro.Keď dostanete darček na koncert....

(Keď konecne možem, a som ochotná utratit na seba 5 €)

Thats all. And what about you???? ♥

Mjúzik..

12. may 2013 at 20:41 | Unhappy Soul |  listen the shadows
Práca v Indickej reštaurácii, ma na mňa vplyv. A ešte keď mi celý čas keď tam niesom, chodi po rozume jedná krásna pesnička a ja neviem ako sa volá, tak si dávam takéto nádhrady.... ♥

Veľký a slobodný duchom.

6. may 2013 at 12:06 | Unhappy Soul |  unspoken words
Hmmmm... Včerajší počin jedného mladého muža, ma donútil k zamysleniu.
Bola som v práci (teda v podstate sa tam ešte len zaúčam)
Ľudí nebolo a stála som pred reštikov a kuchármi a prišiel k Nám jeden taký... cigán. Ale oni ho už všetci poznajú, lebo chodi vždy okolo, rozpravaju sa s nim a podobne. Je taký starší, ma nieakú ženu. Avšak neviem ani či býva na ulici alebo nie. Jediné čo som si všimla, že mal 2 tašky plné oblečenia, ktoré niekde, tuším našiel.
A v tu chvíľu prišiel stály zákazník, tiež ho poznajú. Je to taký, krásny solídny Ind. Stál vonku a rozpraval sa s nimi a ten muž, chcel vedieť či mu netreba umyt auto alebo či nema niečo pre neho. Tak ten Ind, úplne ako najprirodzenejšiu vec, mu povedal aby šiel s ním. Takže, asi mu povolil umyť auto a "zarobit si" nieaké drobné. Vôbec nemal ani náznak hnusu v tváry, žeby mal kráčat s týmto mužom po ulici a už vobec nie z toho že mu dovolil umyt auto. Po chvíli prišli...
Ind si ešte zapálil a medzitym, ten muž (nebudem ho volat cigán) sa spýtal, ci by mu nemohli urobit indický čajík. Ale všetci ho odbili, že nie, lebo už nieje a tak. A ked ten Ind dofajčil, povedal mi, aby som nablokovala 2 Indické čaje, jeden aj pre toho muža.
Doniesla som im čajiky, a Ind, toho muža, prizval K SEBE k stolu a spolu popijali čaj.
Viete.... to čo ma donútilo premýšlat, bolo s akou prirodzenousťou to ten Ind robil. Ani náznak hnusu, ani náznak hnevu. Bol plný láskavosti.
Viete, koľkí z nás, sa trebarz, ak dávaju drobné niekomu na ulici, sa pristavia, porozprávaju sa s tým človekom, akoby to bol normálny človek, bez myšlienok že čo si budu o nom druhý myslieť a podobne. Viete, ten Ind ho nebral ako nieakého špinavého cigana, ale v prvom rade AKO ČLOVEKA. (aj ked ten muž, bol v celku uplne čisty)
Rozmýšlala som, či by som to dokázala aj ja. Len tak ísť s nieakým "bezdomovcom" po ulici, prejavit mu tak veľkú láskavosť a správaŤ sa k nemu ako k uplne normálnemu človeku. Lebo, človek ako prvé vždy mysli alebo to ma v sebe ako niečo že "ako bude vyzerat" alebo neviem, taký pocit, ktory zábráni aby ste sa pristavili. Neviem to opísať.
Ako, keď je nieaký bezdomovec ktorý žobre peniažky na ulici, vždy ked mám sa snažím dať. Ale to je všetko, len tak za pochopdu mu hodim peniazky a usmejem sa. Raz v zivote sa mi stalo, min.rok v Decembri ked boli vianočné trhy a kupovala som darčeky. Videla som jedného pána, ktorý sedel na "obrubniku" a puzdro z gitary si otvoril a dal pred seba, hoci ešte nehral, tak som mu dala peniaze. Povedal mi niečo v zmysle, že "ale slečna ešte som ani nehral" A nieako sme sa začali rozprávať. Začal mi rozprávat o sebe, o jeho živote a podobne. Neviem čo všetko bola pravda ale to nezáleži. V tu chvilu som nepozerala nato kolko ludi xodi okolo a díva sa na mňa.

Avšak.. chcela by som byť v týchto veciach, tak prirodzená ako ten Ind. Byť taká láskava a v prvom rade sa dotyčnému spravat ako k ČLOVEKU. Nie len hodit peniaze a ísť preč.
Myslím si, teda viem, že každú chvíľu, sa nám núkaju vo svete, okolo nás, tisíce príkladi, na "učenie sa" niečo, čo nás má "vyburcovat" a niečomu nás priučit, nieako sa nás dotknúť, aby nás to v našej púti posunulo o krok ďalej. Všetko je tu pre nas, je tu milion symbolov, ktoré si vlastne v tom zhone nevšimame. A pritom by sme sa každú sekundu mohli niečomu novému priučit, niečo v nás može vyvolať obrovsky cit s ktorým možme veľa dosiahnuť.
Stačí byť slobodný v duchu, skutočné slobodný, nie slobodný v smere ktorý nám udal rozum. Byť vnímavy, láskavy, mať otvorené srdce a správať sa tak, ako chceme aby sa druhý správali k Nám. Nemali by sme robiť rozdiel medzi ľudmi. Lebo aku mate zaslúhu, keď ste láskavy k bežným ľudom, ak nepomožete niekomu inému, kto to potrebuje viac a čím by ste získali viac.
"Kto si zakrýva uši pred krikom chudáka, tiež raz bude volať a nedostane sa mu odpovedi"
Alebo.... Ak ta niekto prosí požičiaj, ak ta prosí o jedlo nakrm ho, sprav všetko, čo v tej chvíli môžeš.
Ale, človek musi v tu chvílu uplne zabudnut na seba a byť nežistné dávajucim. Ale to sa u človeka nevyskytne vždy.