There is something more....what we living for.

30. january 2013 at 17:46 | Unhappy Soul
Oh my dear life.
Som velmi zvláštny typ človeka.
Začalo sa to ešte na strednej, keď som nedokázala chodiť na hlúpu prax. Proste som mala voči tomu všetkemo nehoraznu averziu. A už vtedy som zastávala názor, že... žiť ako všetci naokolo, je desné, a nedokážem to.
Taký otrasný kolobeh. Celý deň stravený v práci, ktorá Vas nebaví, len preto, lebo potrebujete peniaze, a aj tie drobné čo zarobíte, niesu zhodné z toho ako sa zodriete, prídete domov, a celý deň, alebo polovica z neho, je fuč a vy už nemáte chuť ani energiu na nič pozitívneho. A neskor, je to len naháňanie sa za peniazmi, zavalený celý v povinnostiach, "problémoch". A na užívanie a prežívanie života už niet veľa času.

Prooste je to pre mňa, ta najotrasnejšia vec, čo može byť. Veď práca, by mala človeka baviť, prinášať mu radosť, a nie muky, tie najotrasnejšie pocity, a keď ste tam, tak myslite len nato, kedy konečne Vám padne, a vy pojdete domov. A aj keď prídete domov, priznajme si, čas až tak premslene nevyužívate. Ale to nevadí...
Tvárime sa ako vyspelí svet, čo ide dopredu, ale prečo to nejde aj v tomto? Ako dosiahnuť aby ľudia, robili to čo skutočne chcu a čo majú radi a aby sa tým aj dokázali uživiť.
Ja proste nechcem byť nieaký zamestnanec s 300eurami, ktore su okamžite pri tejto drahote fuč. Ja chcem robiť niečo, čo ma obohatí, privodí mi pozitívne pocity a budem to robiť rada. Viem že tie práce co su na trhu, nič, nič nieje pre mna...
..ja potrebujem niečo tvoriť, byt umelec, dat do niečoho kus seba. Len ešte, neviem presne čo.. Možno aj áno. Len dostať sa k tomu, je potrebne ešte cez nieake tie dalšie steny, a na všetko treba prachy.

Niečo vymyslím... vymyslííím. :) ♥

P.S Ešte aj premýšlam, keď už TH budu mať ten koncert vo velmi blizkej buducnosti , že ten song, čo sme zložili, pôjdem k známemu do študia nahrat, pomože mi s podkladom a všetkým. Ale aj nato treba prachy. A ja sa možno aspon na nieaký čas, budem musieť donutiť do práce, ktorá mi nevonia, ani trochu. Ale.... čo už.

 

Be the first one to judge this article.

Comments

1 Obi Obi | Web | 31. january 2013 at 17:47 | React

Ehm... xD Tento scénář mi něco říká... xD

Jenom příště - až budeš psát o mým životě, a jednou ho třeba vydáš jako bestseller, uveď mě někde v malinkatý poznámečce, ať z toho taky něco mám... xD

Jaaaj, moja... ;) Máš naprostou pravdu... Ček vstává do práce, kterou nesnáší, a jediný, na co v tý pakárně myslí, je jak z ní zas co nejrychleji vypadnout, a vlastně se ani domů netěší, protože ví, že zejtra vstává zase... (Dovol mi, abych si sama věnovala cenu za nejdepresivnější větu roku. ;))

Jenže co s tím? Ček celej život študuje něco, co zjistí, že ho ve finále nebaví, ale není cesty zpátky, pokud nechce do sedmdesáti zjišťovat, kterej obor by ho bavil...

Ach jo... Lituju těchhle lidí, co třeba nemaj na vybranou... A lituju částečně i sebe... Já sice mám na vybranou (vybírám si nezaměstnanost... ;)), ale jsem příliš líná na to nedostávat peníze... ;)

2 Obi Obi | Web | 31. january 2013 at 17:50 | React

Moment, jenom jsem chtěla zjistit, jestli ty odstavce nevypadaj blbě... ;)

Vypadaj. ;) Takže bych tuto královu řeč zakončila optimistickým výkřikem - jednou bude líp? ;) Splníme si sny? x) Budeš slavná zpěvačka a budeš mi posílat rentu, protože já nebudu pracovat? ;)

New comment

Log in
  Don't you have your own web yet? Create it for free on Blog.cz.