November 2012

Život, ktorý žijeme.

21. november 2012 at 13:18 | Unhappy Soul |  voice heart´s
Toľko nešťastných ľudí
Ich nekonečné starosti
Hľadajú odpovede
Či to nikdy neskonči?
Pýtaju sa sami seba
Skutočne ma taký život byť?
Aký zmysel má, za všetkým sa naháňať?

Vo vnútri cítia a čosi ich hľadať núti..
Že lepši život predsa dá sa žiť
Hľadajú, zárove)n odvádzaný sú.
Aj keď cítia, túžia a vedia..
Že všetko inak má byť.
Rozum však nedovolí im ísť ďalej.
A tak stále kružia a blúdia.
Otázky dusia
Nedusia ich sami, ale ten čo im bráni pravdu nájsť.

"Nezmysel to je, nič iné lepšie nieje, treba žiť a užívať, hrabať a podvádzať"

Nepočúvaj myšlienky z rozumu a sveta
Hľadaj pravdu v sebe a neprestávaj sa pýtať..
Odpovede stále prídu.
Počuvaj svoju dušu
Podriaď život duchu
Veď Ty cátiš čo pravda je
nenechaj sa odradiť, že to hlúposť je.
Keby si len vedel v akom klame žiješ

Pravda je len jedna, nemenná a večná.

BERLIN!!! Sen ktory sa stane skutocnostou!!

13. november 2012 at 15:39 | Happy Soul |  unspoken words
Vôôôôbec nejde o to, že tam budem iba na chvíľu, vôbec nejde o to, že ten užasný Berlín si nebudem mocť uplne popozerať. Ide o to, že TAM BUDEM!!
Pred nieakými 2 rokmi, som strasne prestrašne tužila ísť do Berlína, bol to moj obrovsky sen, a proste som tam len túžila ísť, a vždy som si navravala, toto leto tam pojdem, nešla som, dalšie leto som si to vravela, nestalo sa.. Potom, som nato zabudla... Ved neboli na to financie, ani nic s kým a ako tam ísť..

Teraz po tom čase, keď som to akosi upustila a nemyslela na to stále.. sa moj sen, stane skutočnosťou. A ako sa to stalo? V prvom rade, stalo sa to VČERA! Aj keď som si to uvedomila, až po nie peknom telefonate s mojim drahým. Kedže som bola trošku nahnevana, ale to je o inom. Potom po tom telefonate a sms, som si uvedomila SAKRA ZOBUD SA!!! Tvoj sen, sa splnil! Tvoj sen sa splní. A ani som rukou nepohla, vôbec nič!!! A ja idem do Berlína. A teda, ako prečo, kedy??:)

Moj Drahý, miluje istu skupinu Kiss... Ty budu v lete presnejsie 13.06 v Berline mat koncert. A on na nich velmi chce ist, teda, on ide na každý jeden možný koncert, ktorý je poblízku. A kedže neskutočne rad, somnou chodi na výlety a planovali sme spolu ist na nieaký ich koncert... Lenže, prve som povedala, nech to necha tak a pocka, ci nebude koncert poblizku.. Ani som to nebrala tak, že Berlin, to je moj dávny sen. Ale, moje trdielko, proste CHCE ist na ten koncert aj TAM a SOMNOU, lebo to značí, dlhýý výlet a proste OCH!!!! Tak včera zaobjednal lískty.
Teraz vidím, ako ľahko, sa sny a to čo chceme, dokáže splniť. Aj bez nášho pričinenia. Hoci, človek očakáva že sa veci vyvinu podla neho a v dobu kedy chce... Stane sa to uplne opačne.. a vždy až vtedy, ked človek na tom sne, nelipne, a konecne ho nechá, nech môže prísť vo vhodnej dobe.

Zas a raz som sa presvedčila, že Božie - Večné zákony, su dokonale, ci už to clovek nazýva, vesmirne, večne, božie... je to to iste. Je jedno či človek tomu veri, tieto zákony, pracuju, aj bez toho či človek chce, či nie. Každý čin, slovo, myšlienka, sa raz stane skutkom.... preto by človek, mal davat pozor na to na čo mysli, čo kona, čo vravi.. Lebo je to potom pri nom a potom sa mu to vráti. Dobre, zlé, všetko. Hoci je to tažke pochopiť. Ach.. Takže...

Prečo, by som mala siahať po zlých veciach?? Chcem iba to dobre v živote. Ja, nelipnem na hmotných veciach ani materialných.. Lebo to ma neuspokoji, tužim po hlbšich a vačšich veciach... Preto, si budem odteraz zo všetkeho vyberať čo chcem, Skutočne chcem. Nebudem tuto energiu, len tak mínať na hlúposti, lebo iba márnim touto silou, ktoru človek ma k dispozicii, pre život potrebný na zemi. Ach....

BERLIN BERLIN BERLIN!!!!! IDEM DO BERLINA!!!!!!!!!!!!!!! (a vooobec nevadí, že 15teho, ideme na bratovu svadbu, sak mi od toho štastia, budeme na tej svadbe ešte aj tancovat ako blázni.. turururu...) Som ŠTASTNA!
ďaujem dakujem dakujem dakujem dakujem!!!

Bill...shhhh

9. november 2012 at 22:50 | Unhappy Soul |  unspoken words
Dívam sa. A myšlienky mysľov lietajú, ako suché listie, s ktorým sa pohráva vietor. Avšak s mojimi myšlienkami, sa pohráva srdce, predstavy, roky spať..

Nemôžem si pomocť. Keď sa dívam, na neho. Iného. Želám si, vidieť ho, ešte raz v živote. Stať v rovnakej miestnosti ako on, dívať sa na neho, pozriet sa do oči, a čakať, čo ucítim. Či pocitim a uvidím to, čo com videla, keď to bola ešte tak čistá, nevinna duša. Pre mňa bola. Ta najčistejššia a najdokonalejšia. Teraz sa ten pocit stratil.
Bude navždy v mojom srdci.. A vždy sa v duši zamilujem, do tých oči, dotoho čo vyžarujú, dotoho úsmevu, do jeho osobnosti. Nie do jeho mena. Je tam zabodnutý. Ten čas, keď bol pre mňa jediný, keď bol somnou vždy, v noci pri mojej posteli, ked som si predstavovala že ma obíma a šepka mi slova, aby som sa nevzdala, a verila si, pretože je tu... Celé tie dlhé, nekonečne roky, keď som mala iba jeho a ich hudbu, jeho jemný anjelsky hlas... Keď mi v živote pomohli, a vďaka nim, som toľko krát, našla nový zmysel, nevzdala sa. Aj ten posledný krat, ked som počuvala pesničku NOISE. Viem, že to bol odkaz, pre nas všetkých.... A ten ma zachránil. A teraz je všetko krásne..
Ale, chcem ho vidieť. Chcem vedieť, aky bude cit, ked ho uvidím.,ten prvý, lebo ten je vždy správny.. Neviem prečo, tužim po tom. Keď sa dívam, na stare fotky, ked si puštam videa a ich hudbu.... Asi je to ešte to želanie, ktoré sa mi pred rokmi nesplnilo. Avsak, myslim, že pochopiť ma môže, len mala hrstka ľudí...



Tu....sa mi prvý krat páči... ale iba páči, nezasahuje ma už tak hlboko.

Konečne hrdá, na svoj vek.

1. november 2012 at 20:49 | Unhappy Soul |  unspoken words

Pri pohľade do zrkadla, ma konečne teši pohľad. Pretože, sa mi zdá, že už niesom 20ročná, čo vyzerá na 13ročnu pubertiačku. Neviem či to robi farba, alebo sa konecne postupne začinam trošku meniť na dospelejšiu v tvari. Fakt ma to teši, som aj trošku spokojnejšia so sebou a pohľad na seba mi nerobí muky. Je to taká celková postupna malinka, velmi nepatrná premena, ktoru si človek len tak ľahko nevšimne. A, taktiež, celý moj život. Ja. Moje nazory, postoje. Konečne si dokážem stáť za svojim a povedať nahlas čo mam na srdci alebo čo si myslim. Verím, že to čo som chcela, ako som sa chcela zmeniť, sa postupne bude diať. Ale, nie zovňajškom.

Ešte.. Čas predtým, som veľmi chcela byť ešte taká pubertiačka, čo sa nemusí o nič starať. Ale teraz menim názor. Nechcela by som byť znovu tíneďžerka. Prechádzať si tým otrasným obdobim, plným nesebavedomia, hnevu, depresii, nedokazať povedať svoj nazor, dať najavo čo cítim... všetko to čo mi robilo muky, je teraz preč a všetko začina byť oveľa krasnejšie. Fakt, som rada, že mám 20. Lebo človek... časom mudrie, a všetko zlé, ide do uzadia. Hoci sa vynáraju ine veci. Ale je to všetko lepšie.

P.S Každého čakajú lepšie časy. Ak k ním smeruje a tvorí si ich už teraz. :-*
P.PS. Nabuduce, sa musim vypísať s jednej veci čo ma veľmi hnevá. Len keby bolo kedy.