October 2012

Time time time...

26. october 2012 at 13:56 | Unhappy Soul |  unspoken words
Oh, dívam sa na dátum, a je to d-e-s-i-v-é! Koniec októbra. O chvílu aj koniec krásneho obdobia, plného farieb, slnka, tepla, šialeného počasia. A vystrieda ho, sem tam krásne a čarovné obdobie ktoré ma v sebe svoju vlastnú krásnu atmosféru, aj počas mizerných dní, keď si mysllíte že Váš nos ste po ceste niekde stratili, alebo, keď máte zlé čizmy a cítite sa, akoby ste v nich mali svoje vlastne jazierko, z tej čaptanice čo je vonku. Ale inak, sa teším-neteším. Hlavne, keď začne tak nádherne snežiť a vonku bude príjemne. Takáto zima, by mohla byt cele mesiace, a nevadila by mi. Hold, smola. :)
Chytlava....:)) aj tak ju poznam, len preto, že ju jedna slecna prespievala a bolo to na topkach :) he.

Moj čas sa náramne kráti, a ja ešte stále neviem, ako si vyriešim situácie, ktoré sú neodkladné, a celkom dôležité. Kedže život dospelého človeka, je už o úplne iných veciach ako o tých, ktoré trápia tíneďžerov, ach, čoby som len zato dala. No, ostáva mi, ako vždy, veriť a čakať v obrovský zázrak, alebo v nieaký plán, aj ked žiaden plán, mi s tým nepomôže, ani nádejna robota, ktoru by som mohla dostať aj hneď. Preto, jediné čo možem dúfať, je zázrak. A v obrovsku silu mojich myšlienok a predstáv.
Zákony su nezastavitelne, len by som to rada, aby sa urýchlili. Inak, keď som si predstavovala, čo hrozne potrebujem a chcem, a skutočne som sa do toho hlboko dostala, bolo to, neopisatelne, tak užasne silný pocit, akoby celá Vaša bytosť bola v tej jednej emocii a predstave. Ale, použila som formulku o ktorej som čitala že použivaju niekde v zahranici, ked liečia pacienta. " Už sa stalo. Ďakujem" a to mi privodilo doslova extázu. Och. Lebo, zákon funguje v pocitoch a predstavach, ak nieco chceme, musi to mať energiu. A dosť veľkú. A to mi ju privodilo. Takže som bola prešťastná, a presvedčená, že Už sa stalo.. už len čakam.
Ved aj v Biblii a pod, sa piše o tomto zákone, akurat inak, vsade je čast pravdy, ktorá je podavana inak. Vsšetko čo potrebujeme, pre život na zemi, je niekde tam hore, my si to ale musime pritiahnuť formou chcenia... Lebo všetko, už davno existuje, každá myslienka, my sme si všetko len pritiahli. Ved.. každý sen, bol nieaký čas myšlienkov. Nieje tak? Aj obyčajna stolička, bola niekedy iba myšlienkov, aj plyn, aj vodovodny kohutik, hrnce, VŠETKO. Preto, je hlúposť neverit v jedinu silu, ktoru mame k dispozicii.... :-*

Ďalej, som sa chcela vypísať s plánovaného spoločného byvania, s mojim najdrahšim.
Chceli sme aj túto jeseň, ale to by sa skor nedalo, lebo čakám, na prácu.. a prve chcem par vyplat odložit, aby to nebolo tak tažké, na všetky veci čo potrebujeme, a chceme aj na par mesiacov zaplatit najom dopredu. A to sa celkom zvladne, pretože robi vo viedni a tam zarobi lepšie ako tu.
Avšak... nevyzerá to už tak jednoducho, keď je to bližšie a ked začnete mysliet na všetko čo Vám do toho bytu treba, už len tie najzakladnejšie veci, hoci celkom dosť ich budeme mať, takže o niektoré vydavky menej, ale aj tak.
Ja to vidim realne, a preto som to odlozila až na marec, popripade aj na neskor, aj ked sa to jemu pačit nebude, lebo, on velmi velmi chce, cim skor, ale ako mu vysvetlit, že sa to neda, pre tie peniaze. Nestači, že on robi on má. Veď on si to o chvilku uvedomi, prečo som to všetko rozpravala a odložila na neskor. :)

Aj keď ma, ta predstava občas desi, a bojim sa, ake to bude, ked budeme spolu stale, (hoci, on bude asi ešte pracovat vo viedni, aj tak,) Teraz sme boli spolu len sem tam, nieaky ten vikend, ale toto bude ine, bojim sa, takých absurdnych veci, aj ked obaja vieme, ze ked sme spolu je všetko ako ma byť, a potom to bude konecne to prave..Ale je to taky skor asi strach z nepoznaneho, že ako to spolu prežijeme takto stale.. Aj ked sme boli spolu už 2týždne spolu bolo to skvele, predsa len, byvat spoločne je o inom, ale viem že to bude to najlepšie čo sa nam stane. Lebo je to už nevydržanie. Vždy je niečo, prečo nemožme byt spolu. Hlavne peniaze, alebo keď je stav bytu plny a pod. A to je hrozne. Preto budem uplne najstastnejsia, ked s tadialto odidem. Proste, je nas tu vela. Znova žiadne sukromie. Synovec vkuse lieta z mojej izby po celom byte, je tu krik, stale sa niekto natahuje, všetko už lezie na nervy, lebo, viete človek potrebuje obča byt fakt sam, alebo vypnut, mat klud, a tu sa to neda.... Och... len nech je to už tu, nech možme byt spolu, nech je všetko skvele a podla predstav.......


Hello new month..

8. october 2012 at 13:19 | Unhappy Soul |  unspoken words
Veci, ktoré sú podľa sveta *štýlové a in* ma nelákajú. Ja chcem byť ženská a pôvabná. Nie štýlová. Fakt mám hrôzu s toho, ísť po ulici a vidieť za ten čas 100 ľudí, čo majú rovnaké, podobné veci na sebe ako ja. Ist do obchodu a vidieť milion rovnakých vecí. Fakt sa mi to nepáči proste. Všetci chcu vyzerať štýlovo, a žiadna žena, nechce vyzerať žensky a pôvabne. WHY?? I WANT. I WILL. I AM!
Je skvele, ísť po ulici a vedieť že sa za vami niekto otoči, preto, že vyzerate očarujúco, a nie preto, že vyzeráte sexi a zvodne, a niekto vám pozerá na zadok alebo do mega výstrihu... iba preto, lebo to je pre ženy často jedinym meradlom ich krásy. Ďalši svetový mor. Chápem, každý chce muža vzrušovať, upútať čo najviac pohľady mužov.. Ale prečo by to mala byť ženská úloha?? IBA TOTO a podľa toho sa riadiť? Veď je to hnus.. neviem prečo sa ženy takto znižili.
A kde su tie krásne časy, keď muži boli mužmi, ženy ženami.
Svet je celý hore nohami, preto je už ťažko rolíšiť čo je morálne a čo nie.
Čo je nad hranice a čo je v norme, lebo vo všetkom su uzdy nesmierne povolené. Veľká škoda.

Idem si udržiavať čisté činy a myšlienky...nech je aspoň v mojom svete krásne ako v raji. ♥