July 2012

Z čoho pramení nechuť do života?

31. july 2012 at 14:21 | Unhappy Soul |  unspoken words

Hrozne prehrozne, nemám rada pocit, nepotrebnosti, a že nemám čo robiť.
A pocit, márnenia života.
Keď som bola od rana do večera v robote, všetky deprimujúce pocity, boli potlačené, nebolo čas na nich mysliet, ani ich nechať výjst na povrch. Ale keď som bola doma, citila som sa hrozne, v domacom prostredi, kde na mna všetko doliehalo. Akoby cely byt bol nasiaknutý, negativizmom a zlobou. A mne sa nechcelo ani len hnut prstom. Tak isto, som sa citila mizerne uz ked som dosla domow po praci, možno to bolo len vyčerpanosťou. potrebowala som len nabrat sil, spankom.

Keď som doma, nemám čo robiť. Tento malý byt je pre mna akymsi prekliatim. Nedokážem robit nič. Nemam na nič chut. Nemám žiadnú vášen pre nieaku wec, pre nieaký ciel. Nemam žiadne sny, ktore by ma hnali. Všetko mi pride len zbytočné.

Často ma tento stav v noci donuti plakať. Znova, trvá to tolko dlhých rokov, že ten stav asi nikdy nezmyzne.
Len prosím, aby mi bolo ukázane, ako správne žiť. Alebo radšej nech moja duša može byt volna a oslobodená od tohoto zúfalstva. Nemám byť prečo takato, mam najmilujucejšieho najlaskavejšieho priatela pod slnkom. Ale mne chyba iny pocit. Newiem ako ho nazvat. Chýba mi potešenie z pozemských pôžitkov. Vašen pre čokolvek. Vážne nikdy neviem, ako žit, ako nabrat radost pre život na zemi, aby som dokázala aspon ako tak duchovne rásť a mat čosi z toho života. Čo vlastne moja duša chce? Čo je to správne pre mňa? Čo mám na zemi robit, aby to nebolo len zbytočné?

Nečekám, že tento moj stav, niekedy niekto pochopí. Možno zopár duši, ktorí pocituju podobne záchvevy. Aj tak to nedokážem spravne vyjadrit.

Jeden sa narodí, a dalši zomrie. Je to hrozné?

27. july 2012 at 14:13 | Unhappy Soul |  unspoken words
Život je krehký. Ľudia sa rodia a umierajú. Nezastaviteľný kolobeh.
Ako ľahko, človek môže zomrieť. A potom už proste, nieje. Zvláštny pocit.
No ja viem, že karma, a to, kedy a ako človek ma zomrieť je presné. Nik neodíde, ak nieje jeho čas. Môžno zomrie kruto, ale tak to má určite byť. Hoci mi to teraz nevidíme. A nevieme sa s tým zmieriť.

Telá zmyznú, ale duše prebívajú ďalej. Inde.Tam kde sa môžu prejavovať. Ja viem, že je to tak.
Smrť.. Je podľa mňa, pre zomrelých, krásne vykúpenie z tohoto sveta. Nie každá skonči na peknom mieste. Ale každá skonči tam, kde si to zaslúži, tým aký viedla život na zemi.
Je smutné, ak nás blízky opustí, ale aj potešenie, že je tam, kde je to lepšie.. A že nás čaká.

Keď bohu budem natoľko vzácna, že ma zoberie z tejto zemi. Z tej, kde je viac skazi ako dobra, bude to pre mňa obrovské potešenie. Proste, ja sa smrti nebojím. Až smrť ma zoberie tam, kde bolesti a žialu niet, verte, že s radostou sa poberiem len. A chcem, aby to vedel každý. Že smrť pre mňa nebude niečo hrozné a zlé. Je to len ukončenie života tu a pokračovanie inde. Ale, zatial budem sa snažiť byt rada tu, a žiť tak, aby som svojho ducha dostatočne vyvinula.





Priateľstvo čo vydrži? Nepoznam...

27. july 2012 at 11:53 | Unhappy Soul |  unspoken words
Byť bez priateľstva, je dost smutné. Dosť nevídané.
Dosť často, mi prinášalo zúfalstvo, fakt, že nemám nikoho. Nikoho blízkeho.
Teraz je to lepšie, lebo láska, mi nahradzuje všetko. Ale aj tak, to nieje ono.

Lebo, keď niesom s nim, chýba mi niekto blízky. Je skvelý pocit, ísť von, kecať, smiať sa. Proste byť v spoločností ľudí. Závidim ľuďom, čo maju to šťastie, niekoho takeho mať. Nikdy som nebola spoločenský typ. Typ, čo dokáže okamžite s hocikym kecať. Potrebujem si ľudí omrknúť, vedieť o nich viac. Zistiť, čo máme spoločné, vidiet aký su, a zhodnotiť, či s nimi dokážem tráviť čas, byť pri nich sama sebou, otvorená, vesela....
Ale bohužial. Málo kedy som mala to štastie, že som natrafila na správneho človeka.

Je to fakt smutné.. Keď nemáte nikohom s kým by ste si mohli skvele pokecať. Rozprávať a nevedieť prestať. Smiať sa na hlúpostiach. Robiť hlupe a trápne veci, len tak..
Je to také....
Prídete aj na net, a nieje nik, komu by ste mohli len tak napísať a stravit aspon trosku času v príjemnej spoločnosti. Vačšinou poznám skvelých ludi, ktorý niesu z mojho bydliska.Je ich par, ale aj tak už to nieje to, čo bývalo. Pretože vtedy, to boli blogove časy.. Teraz, si občas napíseme, čo ma velmi teši.. A je to postačujúce. Lebo to nieje take "priatelstvo", že Vám napíšu,s umyslom, že niečo žiadaju. Velmi ma teší, ten záblesk navratu minulosti. Som za to vďačna.

Je to moja chyba, že som osamelá a nemam blízkeho človeka okrem mojej lásky. Čo už.
Ale verím...že raz, niekoho dostanem do cesty. Nikdy nieje neskoro.....

Panelak, a či dom?

26. july 2012 at 15:57 | Unhappy Soul |  unspoken words
Pre mňa jednoznačne dom.

Paneláku mam plné zuby.
Čo je na ňom pekne? Otrasné štyry rovnaké steny. Izby nakope. Malý priestor. V panelákovom svete, sa cítim ako odrezaná od sveta. Odrezaná od prírody. Čo je pre mňa veľmi hrozné.
Potrebujem výjsť len tak von, pred dom, vychutnávať si slniečko, prechádzať sa bosá po krásnej nepošpinenej tráve.
Výjsť von, keď prší. Len tak si ležať na čerstvom vzduchu. Obklopená prírodou, zeleňou, zvieratkami.
Chcem sa starať o zeleň, sadiť zeleninku, kvety, bilinky. Mať krásne jazierko. Psíka. Stačil by mi len, malinký domček. s Pár izbami, kuchinkou, priestorom kde by som mohla vytváraŤ kopu somarín.

Je mi jedno, že o dom sa treba starať, že je drahši. Je to mojmu srdcu, oveľa bližšie. Ako Sídliská a mesto. Príroda je to, čo potrebujem!!!
Neverili by ste, ako mi dokaže srdce pri tomto písani, priam výskat, skákať plne euforie a krasneho pocitu. Ach.


Aj v Sekáči su skelé veci...

5. july 2012 at 20:26 | Unhappy Soul |  unspoken words
Ked som bola mancsia, pri slove Secondhand sa mi v hlave objavilo plno skaredych nemodernych veci. Teraz viem, ze su aj Secondhandy, kde su uchvatne veci... S mojej prvej vyplatky, som si dovolila par kuskov si kupit. Aj som natrafila na akciu, 2Eura za kazdy kusok, skoda, ze taka nebola, ked som tam bola vcera. Pretoze davali novu kolekciu a bolo tam tolko prenadhernych kuskov, ze keby som mala vela penazi, kupim hadam polovicu obchodu.. Ach.. Ale bohuzial, som si vcera sla, len po jedno tricko. :-*


Tato suknicka bola vlastne s Terranovi.. posledna. Neodolala som ako inak...

Sekac..