June 2012

Moja osamelost....

27. june 2012 at 20:53 | Unhappy Soul |  unspoken words
Pred par rokmi o takomto case...
Som citila neskutocnu nenavist k zivotu.
Citila som osamelost, ktora nemala konca..
Dotykala sa ma kazdu sekundu.
Ked som bola sama v izbe... uvalila sa na mna ako bremeno, ktore ma cele ovladlo.
Neznasala som pocit, ked som si priznala a uvedomila, ze som osamela. Osamelejsia ako zvieratka v lese, osamelejsia nez
hviezdy na neby...
Zomriet...
Bola moja tuzba, kazdu noc...
Upenlive prosby..
Teraz som rada, ze neboli vypocute...
Viem, kolko ludi.. taketo pocity preziva.... Da sa s nimi bojovat.

Teraz par rokov dopredu...
Osamelost a zufalstvo su prec.
Odohnala ich laska.

Odohnala ich jedina bytost, ktora vstupila do mojho zivota.
Ale..
Nebolo to zo dna na den..
Trvalo to dlhy cas.
Kym som sa necitila menejcenna..a ze aj ja si to vsetko zasluzim a mozem to mat.

Teraz,, hoci som sama.. daleko od neho.
Necitim, zufalstvo, samotu, sklucujucu osamelost.
Staci mi to.. ZE JE.. a ZE HO MAM.
Ze ho mozem milovat a on miluje mna.

To je vsetko.
Tato laska, akoby nahradzala vsetko.

Ked mi je hrozne, pomyslim na neho, nato ako ma miluje... A viem, ze nic nemoze byt hrozne. A aj napriek nie dobrym udalostiam, je vsetko v poriadku a bude. Vsetko sa straca.
...Zda sa nepodstatne.

Ved, co je viac, ako laska?

Nic... NIC nikdy, sa v mojom zivote na dlho nestratilo. Az pri laske.

Teraz to uz viem. Ze laska, ma moc, ako ziadnu inu.

Laska..vztahy....

25. june 2012 at 19:33 | Unhappy Soul

Co myslite?



Kedy som to ja?

19. june 2012 at 21:33 | Unhappy Soul
Kedy som to vlastne ja?
Kedy to niesom len... hlupak uvezneny v cudzich predstavach?
Kedy som to ja.. Robim aj nieco ine, nez to, aby ostatny boli spokojny z mojich krokov..?
Co chcem vlastne skutocne ja?? Kedy su to moje vlastne rozhodnutia...a kedy rozhodnutia pod podhladom zaskatulkovania co musim.
Vobec neviem.
Obcas mam pocit, ze som len uveznena..
Uveznena v predstavach a prikazoch..ako ma chcu mat iny.

Kedy som urobila nieco len s pocitu, ze to proste chcem a nebol v tom podvedomy pud, len nauceny krok, ze to proste musim, aby som potesila niekoho ineho.

NETUSIM.
Fakt ma to obcas nici. Pretoze dost casto veci neskor nevyjdu. Kroky ktore som spravila, neskor zlyhaju, ci mojim hlbokym prianim, alebo proste nahodou..a potom mam strach. Lebo viem co bude, tym, ze niekoho predstavu som zas znicila. A potom, su tu hadky a reci aka som neschopna a podobne negativne veci.

Chcem len chvilu BYT. O nic sa nestarat. Len existovat. Dychat. Sledovat. Pocuvat. Radovat sa len z toho, aku nadheru okolo seba vidim..Byt ponorena v tichu. Sama so sebou. Bez negativnej nahromadenej energie. Ach..:(

Raz bude vsetko v poriadku.

Ked minule rozhodnutia neprebolia...

5. june 2012 at 13:42 | Unhappy Soul |  unspoken words
Keby som pred niekolko rokmi vedela, ze vo veku, ktory mam teraz, sa mi budu pacit vsetky tie uchvatne sukne a saty, ktore schovavala mamina v skrini, nikdy v zivote by som ich nedovolila vyhodit. Viete, kolko krat to strasne lutujem? Ako ma to strasne zerie, ked pomyslim na kozenu suknicku, alebo na mencestrovu suknicku s ciernimi bodkami!?? Ach, kiez by som nieakym zazrakom do svojho zivota, dostala presne taku suknicku!!
Alebo, keby som ako dieta, ked som chodila na prazdnini k babke... vedela, ze jej obrovke preplnene 2 skrine oblecenim, ktore sa kedysi nosilo, bude raz srdcu blizke...kazdy den by som si po to oblecenie chodila aj pesi! A kludne by som si nim celu izbu zaplnila..
No potom prislo to, ze pred par rokmi, sa jej dom zacal prerabat a VSETKY tie veci sa vyhodili, keby som to bola vedela, utekala by som, len aby som si mohla povyberat niektore krasne vecicky... :(( Keby ste si vedeli, ako hrozne ma to vie zrat... Chapete, len tak vyhodia tie veci, keby sa k babke tak nespravali, urcite by mi vsetko starostlivo uchovala a odlozila.. no ich slova, asi uz mali vacsiu vahu... Tolka skoda.. Kiez by sa mi raz podarilo najst niekoho, kto ma starsie veci, po svojich dcerach doma... nieaka stara pani, a ja by som sa mohla ocitnut na par minut vo svojoom malom raji. Ach!!!

Prosim Vas ak mate saty, sukne, kabelky... z 90 aj 80 a neviem akych rokoch veci, neopovazte sa ich nikdy vyhodit. Vsetko prosim Vas uchovajte a cakajte ci sa neobjavim ja A nehladam cosi take :))))

Keby som mohla, idem do kazdeho stareho domu...kde uz nik nebyva, a odnesiem si s tamat hadam aj cely dom spolu so starozitnostami. Neviem som nenormalne, na take vsetky starsie veci zatazena.. Cim to len je?? Ze terajsia generacia sa viac upina k veciam co boli.. a tuzi po nich. Neviem. Maju podla mna cosi do seba. Nieco velmi carovneho a fascinujuceho. Su ine a krajsie ako dnesne veci... ktorych je kopu, su rovnake, su nezaujimave....ach....