Ako sa vlastne prejavuje pravá mužskosť a pravá ženskosť na Zemi podľa večných zákonov?
Mužská činnosť je aktívna, vykonávacia a hrubá - je to práca s hmotou, silou a rozumom.
Ženská činnosť je pasívna, vládnuca, hmotne slabá a jemná - prejavuje sa najmä citovo a duchovne.
Žena je duchovného hľadiska vládnuca, lebo vďaka jej celkovej jemnejšej podstate a priepustnejšiemu telu sa podľa zákona rovnorodosti môže spájať s jemnejšími vyššími sférami. Získava tým rozsiahlejšie duchovné poznanie, a tým aj moc. Jej vládnutie sa prejavuje skôr pasívnym spôsobom, ona iba vyciťuje, inšpiruje, nasmerúva a plánuje. Muž spracúva jej podnety a spája ich s vlastnými rozhodnutiami, je vykonávateľom jej plánov.
Dnes asi máloktorá žena vládne takýmto pasívnym spôsobom. Prejavuje sa väčšinou aktívne ako muž, čo je dôsledkom toho, že nežije čisto ženským životom. Okolnosti ju viedli k túžbe po rovnoprávnosti - emancipácii, čo ju zatiahlo chtiac - nechtiac do víru mužského života.
Zmyslom emancipácie malo byť akceptovanie pravej mužskosti a pravej ženskosti a ich vzájomné zrovnoprávnenie. Týmto aktom sa mala zmazať nadradenosť mužov a znevýhodňovanie a podceňovanie žien.
Lenže rovnoprávnosť, ako sa uskutočňuje dnes, pochopili jej zástancovia tak, že žena môže aj má robiť všetko, čo muž, a muž zase má mať povinnosti a rovnaké práva ako žena.
V socialistickej spoločnosti ústava určila žene povinnosť pracovať, s výnimkou materstva a starostlivosti o dieťa, ktoré boli časovo veľmi obmedzené. Z tohto dôvodu museli mnohé ženy aj nedobrovoľne opustiť svoje domácnosti a odísť do neznámych vôd, do rozličných povolaní, aj do mužských. Ženy v kapitalizme zas dobrovoľne, väčšinou z ctižiadosti, z nudy alebo z finančnej nevyhnutnosti nastúpili tiež túto cestu k rovnoprávnosti.
Doviedla emancipácia ženy k vytúženej rovnocennosti s mužmi? Kdeže. V pracovných povinnostiach sa vo väčšine prípadov tejto rovnocennosti dočkali, avšak finančné ohodnotenie a postavenie nedržali krok s ich výsledkami. Aby si ich ženy vydobyli, museli markantnejším spôsobom zdôrazňovať svoju rovnocennosť s mužmi. Začalo sa to najprv mužským oblečením, nosením nohavíc, potom prijímaním mužských zvykov a prejavov. Napokon už dokázali ženy aj mužsky rozmýšľať, len aby bol medzi nimi a mužmi čo najmenší rozdiel.
Žena odjakživa spájala muža s výšinami - vyššími svetmi - svojou citlivosťou a väčšou vnímavosťou. Čo ona pritiahla zhora, či už vo forme predobrazov, cností alebo ideálov, to muž uskutočňoval. Tento proces prebiehal často len podvedome. Duchovná čistota chránila ženu ako zámok s kľúčom pred nežiaducimi, negatívnymi vplyvmi.
Kým žila žena prirodzeným, ženským spôsobom, venovala sa najmä jemnejším prácam, ako starostlivosti o deti, muža a domácnosť. Realizovala sa prevažne v citoch. Jej väčšia duchovná aktivita a spojenie s vyššími svetmi ju pretvorili v porovnaní s mužom na prekrásnu bytosť. V zbožnej úcte "slúžil" muž svojej "bohyni" a ochraňoval ju pred pozemskými negatívami, staval jej obydlie a staral sa o potravu a bezpečnosť rodiny. Prvé ľudské pokolenie žilo ešte v duchovnej čistote a v súlade s večnými zákonmi, pretože sa nechalo viesť najmä duchom. Dá sa povedať, že prví ľudia na Zemi žili spokojne ako v raji, i keď pozemské pomery, v porovnaní s dnešnými, sa zdali omnoho ťažšie. Nepoznali však každodennú lopotu ani záťaž a boli viac spätí s prírodnými cyklami.
Odkiaľ má vziať žena duchovnú krásu a čistotu? Je to ešte dnes možné? Áno. Keď sa žena začne "narovnávať" najprv navonok, potom by mala preniknúť aj do hlbín duše a tam hľadať svoje pokrivenia. Kde má však brať čisté myšlienky, keď dnešný život je plný pretvárky, mamonárstva a nespravodlivosti? Žena sa má už od svojej mladosti duchovne napĺňať ideálmi - čítaním rozprávok, povestí, duchovnej a krásnej literatúry, ktoré ju budú povznášať a sprevádzať po celý život. Akákoľvek umelecká činnosť, ale aj pasívne vnímanie umenia a takisto ručné práce zdokonaľujú ženskú jemnosť a krásu. Styk s deťmi a láska k nim sú tiež kľúčom k čistote ženy. Prenášaním krásy do bežného života, čistým myslením, cítením a konaním tvaruje žena svoju dušu, ktorá sa odzrkadlí v jej očiach, na celom tele, aj v celkovom prejave.
Ktoré konkrétne vlastnosti by mala teda žena rozvíjať, ak sa chce dostať k pravej ženskosti? Spomeňme aspoň základné:
- Vernosť mužovi a ideálom.
- Čistota tela, okolia, myšlienok.
- Poriadok v domácnosti, v práci, v mysli.
- Pokoj. Stres a roztržitosť, ako aj uvravenosť, ktoré sú väčšinou prejavom vyčerpanosti, by mala odstraňovať relaxáciou, spánkom, rozlišovaním dôležitých a menej dôležitých vecí, plánovaním.
- Plne prežívať citovosť, radosť a žiaľ, lebo ich potláčanie spôsobuje napätie, depresie a choroby.
- Venovať nehu a starostlivosť deťom, zvieratám, rastlinám, umeniu a ručným prácam.
- Prejavovať úprimnú, nefalšovanú a nežnú lásku svojmu partnerovi a takisto svojmu okoliu.
- Správať sa prirodzene, byť sama sebou, nenapodobňovať idoly.
