November 2010

Thoughts.<3 Na povzbudenie..:)

28. november 2010 at 16:05 | Unhappy Soul |  voice heart´s
-"Verte svojim predtuchám. Väčšinou sú založené na faktoch uložených hneď pod hladinou vedomia."

-"Vždy si pamätajte, že vaše rozhodnutie uspieť je dôležitejšie, ako akékoľvek iné rozhodnutie."

-"Prekážky Vás nemôžu zastaviť. Problémy Vás nemôžu zastaviť.A predovšetkým, iní ľudia Vás nemôžu
 zastaviť. Len Vy môžete zastaviť sami seba."

♥♥♥Bill&Tom - WRADZ.♥

23. november 2010 at 16:21 | Unhappy Soul |  Bill Kaulitz
Do ................!!!!♥ nemám slov, tak su krásny, úžasný, dokonalý, nadpozemský....♥ A Ten Tom stále v každom videu sa tvári tak smutne... :/ mucko, ale brutálne su tam rozkošný.. Jeboši♥
01:10-:01:11 ♥♥♥♥ NO COMMET!!!!!!!
wua
mucko
mucko
JUJ♥↑
mucko

thanks my sweetie.

20. november 2010 at 23:45 | Unhappy Soul |  Bill Kaulitz
loveyou
Ale je taky spousta lidí, kteří takové osoby nemají. Přeji si, abych mohl stát a šeptat těm lidem do jejich srdcí: "Věřte v sebe, věřte v život a věřte v zítřek, protože já jsem tu pro Vás."..." B.K

-potrebovala som si niečo tak krásne prečitať a úplne som nato zabudla, som rada že som si to pripomenula.♥ Pre mňa jeho slová znamenajú strašne veľa.♥ Hlavne vtedy ak je to jediny príjem mojej energie... môjho šťastia, mojej "chuti" dokázať existovať v tomto svete.♥

#FashionMustGoOn”

16. november 2010 at 22:52 | Unhappy Soul |  I ♥ This Fashion
m
5

fuckboys

12. november 2010 at 18:00 | Unhappy Soul |  unspoken words
 Príde mozgová bunka do mužskej hlavy o obzerá sa. Je tam pusto a prázdno,
tma, nikde nič. Tak volá: Haló, je tu niekto? Čaká a nič sa nedeje.
Znovu volá: Haló, je tu niekto? Po dlhšej dobe sa objaví ďalšia
mozgová bunka a hovorí: Čo tu reveš? Ty nevieš, že sme všetci dolu?
hateeeee
Je mi z nich totálne odporne.
Všetci (???) sú rovnaké, nadržané hovädá. Emm pardón, stroje z programom "hovädá".
Dostali to grátis k balíku. Niekto ich mal "tááák veľmi rád." Alebo žeby "mal niekto veľmi rad nás"? že nám TOTO spravili?:D

Stačí im jeden jediný pohľad na pekne dievča a idu sa z toho doslova posrať.
Hneď ju vidia akoby ju "prášili" ako ich "fajčite".... (vykastrovať, vykastrovať vykastrovať!!...jak psov)
Tá ich povrchnosť.
My chceme niečo viac, hľadáme niečo hlbšie ako oni. Chceme proste niekoho skutočne ľúbiť, obímať, mať v niekom oporu etc.... To všetko ostatné je pre nás vedľajšie.

Ale onííííííí.. LEN by to jebalo. Myslíte že mu robí problém, že vás nepozná? Že o vás nič nevie? Prečo by malo? Veď ste len "niečo" čo uspokojí jeho prijebané túžby.

Akáá škodáááá, že mi keď na nich pozrieme "netečieme" z ich"úúúžasnosti", z tej prdelky, z tých svalov...  Há Há Há. ( Bill je výnimka xD)

môjživotnestojízanič

10. november 2010 at 22:55 | Unhappy Soul |  unspoken words
Ja už proste neverím, že môj život za niečo stojí. že za niečo stojím ja
Chce sa mi plakať, tak veľmi.
Všetko je to jeden veľký omyl..
Všetko je tak strašne zle. A nedokážem v tej hmle vidieť nič, nedokážem veriť, že je tu akási záchrana, akási špagátok, ktorý ma bude ešte akú takú dobu držať nad vodou.. pretrhol sa
Keď si proste uvedomíte, že nikomu za nič nestojíte. Celý váš život, su len same prešlapy, chybné kroky, a vy už nemáte sil, najst novu cestu, začať šlapať novú. Pretože je to až TAK v piči.
Všade len samé obdviňovania, keď nerobíte to čo od vás očakávaju iny, to čo oni považujú za spravne. A ani preto, nedokážete robiť, to čo by ste skutočne chceli. Nedokážete sa postaviť a povedať "Sklapni, chod mi z cesty, nechaj ma ist cestou ktorou chcem ist ja"....  lebo tym že neveria oni, a neustale omielaju len to najhoršie, ten všetok jed sa do vas vpije a už neverite ani vy, lebo neviete si predctavit.. "Ako?" "Ako to potom bude?" objavia s pochybnosti... a nedokážete to. proste už nemám sil na nič.... :(
Dnes som mala tak obrovsku túžbu... rozprestrieť krídla a uletieť... preč z tohoto chaosu, omylu, prekliatia.........
Keby tu bola blizko aspoň jedna jediná dušička... ale nieje nikto. Ubíja to, keď si to pripustite.
yeah
2
áno je, ale načo nam je?..

#idontbelieve

8. november 2010 at 14:15 | Unhappy Soul |  unspoken words
Dookola sa opakujúca časť seriálu. Ten istý problém. Ty istý ľudia.  VŠETKO  nezáživné, stereotypné, ubíjajúce.
Vyslobodenie?
yes
Skutočne sa v tomto priestore, uplne šedom zahmlenom, nedokážem prejaviť, dupnúť si a vykričať každému, čo mi berie energiu a čo by ma šťastnou urobilo.
Lenže pre madr by to bolo len "citové vidieranie"(vo všetkom). Ďakujem za podporu matka:) Ostala si zaseknutá v roku medzi 1960-1992, ďalej nevidíš.
Všetko tu ma brzdí.

i HOPE...

btw. Gratulujem našim miláčikom k včerajšej opravnenej výhre. I♥U