Hájiček. #photos

15. april 2014 at 18:17 | Dan/Dew |  hidden in the dark
Milujem tieto potulky prírodou.
Išla som obvyklou trasou, Ale neskor, som zbadala opodiaľ vyšlapanu cestičku, tak som sa rozhoda zdolať kriky a íst po cestičke ktorá mi padla do oči. Bol to vlastne taky strmý kopec, ktorý bol mierne vyšlapaný, obklopeny brezovymi stromami. Všade boli vlastne brezy, preto som si to nazvala Brezovy hájiček. Zamilovala som si to tam. A zo začiatku, som zazrela ako nieaké zvieratko prebehlo v diaľi, ale nebola som si istá čo to je. A kým som sa tam snažila dostať už bolo fuč. Nabudúce možno budem mať viac štastia.
Bolo to tam važne čarovné. Vyšlapaná cestička, ticho, šum listia, spev vtáčikov. Nepreskúmala som to tam cele, nechcela som veľmi narúšať ich územie. Aj som sa trošku bála, že na mňa nieaké to zvieratko vybehne, ale nadruhej strane som veľmi chcela aby som nieaké zviera stretla. No nabuduce snad budem mať vačšie šťastie.
 

V systéme ktorý tu nieje pre nás.

15. april 2014 at 17:06 | Dan/Dew |  unspoken words
Žijeme v prepekulovanom systéme, ktorý sa tvári, že je tu pre nás. Politici sa tvária ako Bohovia, ktorý vedia čo je pre nás dobré, ktorý vedia, čo potrebuje tento svet. Nevedia nič. Su zeslepený. Peniazmi a mocou. Chápem.
Neviem či je tam niekto, kto nehľadí na vlastne zaujmi, ale hľadi na zlepšenie našej krajiny.
Neviem do kedy budu tento svet ovládať pár mocných ľudi, ktorý sa snažia cez všetky možné prostriedky zmanipulovať človeka a držat ho v tejto nevedomosti. V takomto odpornom ľudskom kolobehu. Kde človek "nema" na vyber. Možno sa stačí len tomu postaviť. Neviem.
Vraj sme slobodný, ale nakolko sme slobodny skutočne? Jedine slobodny môžme byt slobodny duchom, slobodny vo svojej vlastnej mysli, vo svojom vlastnom vnutornom svete. Sem tam, keď idem po ulici, do lesa, na prechádzku, a keď niečo chcem spravit, sama ani neviem, či to nieje vlastne zakázane. Máme toľko zákonov, žeby ich človek nestihol preštudovat do konca svojho života, hocičo čo robíte, ked sa to niekomu nebude páčit, može čokolvek použit proti vám.
Nepáči sa mi, že ked potrebuje niečo občan, nemá sa na koho obratiť, všetci sa tam hore tvária že neexistujete. Ale ako náhle im niečo dlhujete, kludne by vas vystopovali a prišli za vami aj pešo. Ironické. Ubohe, skazené.

Človek je tu ako pokusna myš v klietke, ktorá ide za kúskom syra po určenej trase stále dookola, len aby poslužila ostatným. Každý deň, každý mesiac, je rovnaký začarovaný kruh. Človek musí toľko pracovať, veľku čast peňazi musi odviesť na všetky tie nezmyselne poplatky ktoré určil štát. Musia mať vždy plné bruška, ved sebe predsa neodopru. Človek zo zúfalstvom vyplatí všetko čo mu treba, často krát nema ani nato, a potom musí čakať na ďalší mesiac. Nemôže si dovoliť kvalitné jedlo (samozrejme to je ďalšia vec, ktorá nam musi byt odopierana), šatstvo, nemôže nič. Nemá si kedy vydychnut. Čo je to za život? Veď je to komické. Nechápem ako vačšina ľudí dokáže existovať v tomto systeme.
Ja som si to nedokázala prestaviť žit takýto život už v 16tich.

Chcem proste vystúpiť z tohoto hlúpeho systému. Je nezmyselný. A nemienim sa nechávať ovladať. Nedám nikomu moc nadomnou, nad mojim zivotom. Nad ničim.
Nepotrebujem vaše trápne zdravotné poistenie, (v zdravom tele zdravy duch), dochodkove poistenie, nepotrebujem nič. Nemienim vam prispievat na tieto hluposti. Nikdy to nebudem potrebovat. Som zadĺžena, mam exekúcie, a čo? Je mi fakt "mizerne" lebo "porušujem zakon" ja tieto veci nepotrebujem ani nechcem, tak ma nechajte slobodne si tieto vaše sračky zrušiť.
Verím že neubehne veľa času a vaš system pojde do hája a vaša moc sa skonči, možte sa držať zubami nechtami. Neviem sa dočkať kedy táto mizerná temnota pominie a pojde spolu s vami do pekla. Želám vám krásnu jazdu.


Neslobodný ako zviera v cirkuse!

10. april 2014 at 15:54 | Dan/Dew |  unspoken words

Hm vtáci, tí svoj domov stále majú. Žiaden si nemusia kupovať, nikto nad nimi nestoji a neurčije im kde si môžu lietať, kde skloniť svoju hlavku. Všetko im je k dispozicii zadarmo.
To len my ľudia o svoj domov musíme tvrdo bojovať. Nemáme nárok na obyčajné bývanie. Nemáme nárok na odpočínok bez obáv. Och aky sme len smiešny.
Toľko moci dávame tým, čo nás držia za nitky. Poslušne robíme každý jeden krok ťahom ktorý určia. Akoby sme potrebovali niekoho kto nám rozkazuje a dáva príkazi. Čo sme azda cirkusove zvierata, že musíme na šlahnutie bica nechávať sa cvičiť podľa ich vôle? Veď aj u zvierat bojujeme za ich slobodu. Trhá nam to srdce.
Chcú nam zobrať všetko, chcú nás mať v moci, chcú aby sme sa báli, chcú aby sme nepremýšlali. Chcú aby sme verili tomu, že oni musia rozhodovať o svete a musia určovať podmienky a že mi sa tým musíme riadiť. Príjmame veci s ktorými nesúhlasíme, stojíme zo založenými rukami plný zlosti s ešte hlúpejsiou myšlienkou že sa s tým musíme zmieriť a čakať na lepšie časy.

Veci, ktoré su darované prírodou, su spoplatnené, síce sme to dostali zadarmo od matky zeme. Našťastie, že vzduch sa nedá chytiť a spoplatniť.
Vy úbohe tvory, vari nevidíte že ste na tom horšie ako zvierata? Ľudia tužiaci po moci a peniazoch, spravia všetko aby boli bohaty a mali peniaze ktoré im ani netreba. Prečo? Sama nenachádzam odpoveď. Sme pre nich iba ubohe kravy ktoré su chované v ubohych podmienkach, bez voľného výbehu, su bite z každej strany, dávaju im mlieko a nakoniec keď už majú veľa rokov, su chorľave, stratia na význame. Sú dpad ktorý treba zničiť tak, aby ich nikto nepodozrieval z nevhodného zaobchadzania. Ach vy hlupáci. Otvorte oči a pozrite sa ako zaobchádzaju z vašimi matkami a otcami, ktorý im už nemôžu prispieť k ich prebytku. Zo svojho nedaju ani kúsok, na toho človeka plného krásnych vrások a strieborných vlasov. Pohadzujú si ho sem a tam, až nakoniec umrie v ťažkých mukach. Nikoho nezaujíma. Vy sa vari nebojíte, takéhoto zaobchadzania? Ste nič, keď im už nemôžete prispievať. Musia Vám oni prispievať och, čert aby vas vzal, že si dovoľujete vlastne chciet viac, že si dovoľujete chcieť niečo z ich bohatstva.
 


Keď sen začina mať podobu. :)

13. march 2014 at 13:15 | Dan/Dew |  unspoken words
Môj osem ročný sen v podobe gitary sa stal konečne realitou. :)
Nieje to vlastne iba o tom, mať gitaru. Je to vačši sen, ktorý začina mať svoju podobu.
Môžem povedať, že pre moja male prsty, je to makačka, pri učeni sa akordov, kým nájdem vhodnú polohu, kým poskladam tie svoje pršteky, kým dokážem tlačit na struny na ktoré mam a ton zaznie ako má. Taktiež musim podotknúť, že niektoré akordy ma dokážu potrápiť až do krajností. Na videu to vyzerá tak jednoducho, ide im to ako po masle a ja sa s tým musím trápiť :D no nič, všetko si vyžaduje riadny cvik, nevzdám sa a aj keby mi mali prsty odpadnúť. :)



Need new album. TH

27. february 2014 at 11:38 | Dan/Dew
Pri počuvani Humanoid (to už je važne 4 roky????) si uvedomujem, že ten album už mi nedáva tie pocity, aké mi dával v počiatkoch. Pretože, ubehlo 4 roky, 4 dlhé roky. Ako všetci, sa vyvíjam a menim sa. Moja osobnosť je už úpln iná ako pred 4 rokmy ked ku mne ich Album HUMANOID rozpraval. Rozpraval rovnakym jazykom ako moja duša. Teraz už nie.
Každý ich album, rozpraval k mojej duši, teraz ku mne nerozpráva nič. Aké mizérium.

Cítim, že potrebujem konečne ten ich nový album, v ktorom moja duša opať nájde niečo pre seba, viem že ich novy album, bude stotožneny z mojou dušou, a ja sa važne neviem dočkat ako si kazde slovo, kazdu melodiu, budem užívať a budem sa cítiť plná sili, ako budem opať žasnúť nad tým, ako je možné, že vždy vedia vyjadriť presne to, čo potrebujem počuť, to čo citim ja. :)
Dúfam, že to bude už veľmi čoskoro.